4.10. František Assiský - spomienka
Sv. omša o 18:00,
oznamy

DNES

NOVINKY

24.FEB
2022

SYNODA A JEJ CIELE

napísal Martin Ferenc
SYNODA A JEJ CIELE

V sobotu 9. októbra 2021 otvoril pápež František Biskupskú synodu, venovanú téme synodality Cirkvi. Kľúčové slová synody sú: spoločenstvo, participácia, spoluúčasť a misia. „Synoda“ je staré, v Tradícii Cirkvi veľmi ctihodné slovo, ktoré pochádza zo starého gréckeho slova. Označuje cestu, ktorou spoločne kráča Boží ľud. Rovnako odkazuje aj na Pána Ježiša, ktorý sa predstavuje ako "cesta, pravda a život“  a na skutočnosť, že kresťania boli v začiatkoch jeho nasledovania nazývaní „stúpencami Cesty“. Slovo synoda sa teda dá najjednoduchšie preložiť ako kráčanie spolu.

Cirkev je pozvaná kráčať tak, aby celý Boží ľud spoločne počúval, čo Duch Svätý hovorí Cirkvi. Hlavným aktérom synody je Duch Svätý. Zvolaním synody o synodalite chce Svätý Otec zapojiť do tohto spoločného kráčania celý Boží ľud – čiže všetkých nás. Chce, aby sa na tomto procese vzájomného počúvania nezúčastňovali len biskupi v Ríme, ale všetci. Chce vypočuť každý názor, chce čo najväčšiemu počtu ľudí ponúknuť ozajstnú synodálnu skúsenosť vzájomného počúvania a spoločného putovania pod vedením Ducha Svätého. Preto nás pozýva všetkých, aby sme sa do nej zapojili. No nechce ponúknuť len dočasnú alebo jednorazovú skúsenosť, ale ponúka celému Božiemu ľudu príležitosť učiť sa kráčať spoločne (spoločenstvo), uvedomiť si našu zodpovednosť za Cirkev (spoluúčasť) a spolu rozlišovať k čomu sme pozvaní (misia).

 

Čo je cieľom synody?

POČÚVAŤ: počúvať Božie Slovo, počúvať sa navzájom; počúvať Ducha Svätého – aby celý Boží ľud spoločne počúval, čo Duch Svätý hovorí Cirkvi.

PARTICIPOVAŤ: Synoda má počínajúc zdola zapájať všetkých do oduševnenej a stelesnenej práce. Máme príležitosť stať sa Cirkvou blízkosti.

ROZLIŠOVAŤ: Synoda je cestou skutočného duchovného rozlišovania, na ktorú sa nepodujímame preto, aby sme dali krásny obraz o nás samých, ale aby sme lepšie spolupracovali na Božom konaní v dejinách, aby prijaté rozhodnutia boli pre dobro všetkých. 

OBNOVIŤ: Cieľom synody je taktiež podporiť nový spôsob prežívania spoločenstva, spoluúčasti a misie Cirkvi, ponúknuť skúsenosť vzájomného počúvania a spoločného putovania. Synoda môže vdýchnuť nový život synodálnym inštitúciám, môže spustiť oživenie alebo založenie pastoračných rád alebo novej služby vo farnosti.

VYJSŤ NA PERIFÉRIE: Synoda je proces a má hlboký misijný rozmer. Jeho cieľom je umožniť Cirkvi lepšie svedčiť o evanjeliu, najmä s tými, ktorí žijú na duchovných, sociálnych, ekonomických, politických, geografických a existenčných perifériách nášho sveta.

Synoda je proces, cesta, ktorej cieľom nie je produkovať dokumenty alebo zisťovať väčšinový názor. Boh nás pozýva k vznešenejším cieľom: dať vypučať snom, vzbudiť proroctvá a videnia, dať rozkvitnúť nádejám, podnietiť dôveru, obviazať rany, previazať vzťahy, učiť sa jeden od druhého; zahriať srdcia, navrátiť silu rukám… Prostredníctvom Božieho Slova premeniť kresťanov zo sklamaných, znechutených, ustráchaných, ľahostajných a do seba uzavretých ľudí na učeníkov, misionárov, horiacich ohňom lásky a živej viery, zapálených pre evanjelizáciu, so zmyslom pre spoločenstvo, s kultúrnou silou schopnou premieňať spoločnosť, svet, ktorý sa zmieta v slepých uličkách individualizmu.

V dejinách Cirkvi sa vplyvom rôznych okolností dostávala synodalita do ústrania. Teraz sme pozvaní nanovo objaviť tento podstatný prvok Cirkvi. Synodalita je štýl a spôsob, akým Cirkev prežíva svoje poslanie vo svete.

Cieľom synody nie je preťažovať diecézy a farnosti, ale skôr integrovať synodálny proces do života miestnej Cirkvi tvorivými spôsobmi. Synodalitou sa nezavádza nič nového. Ona je prítomná v celých dejinách Cirkvi. Aj Ježišove verejné účinkovanie, jeho ohlasovanie je synodálne – kráča s ľudom, kráča s apoštolmi, počúva ich a pomáha im načúvať Duchu Svätému, aby vedeli rozlišovať a potom konať. Tento spôsob spoločného rozlišovania a rozhodovania vidieť veľmi dobre aj v Skutkoch apoštolov. Aby sme teda dobre pochopili synodalitu, sme pozvaní rozjímať nad tým ako učí Ježiš a ako apoštoli spolurozhodujú.

 

Priebeh stretnutia

1. privítanie a oboznámenie sa so zmyslom stretnutia

2. modlitba za synodu

3. meditácia podľa vhodnej state Sv. Písma

4. zdieľanie (hovoriť a navzájom sa počúvať)

5. otázky na prediskutovanie, dialóg a reflexiu

 

Predmetom stretnutí má byť desať tématických oblastí, v ktorých sa prejavujú rôzne aspekty „žitej synodality“. Nemusia sa prebrať všetky a taktiež sa dajú niektoré spojiť a prejsť počas jedného stretnutia. Sú to tieto:

 

I. SPOLOČNÍCI NA CESTE:  >V Cirkvi a v spoločnosti ideme bok po boku po rovnakej ceste. Kto sú tí, čo vo vašej miestnej cirkvi „kráčajú spoločne“? Keď hovoríme „naša cirkev“, kto k nej patrí? Kto nás žiada, aby sme kráčali spoločne? Kto sú naši druhovia na ceste, aj mimo okruh Cirkvi? Aké osoby alebo skupiny sú ponechané, úmyselne alebo fakticky, na okraji?

II. POČÚVANIE:  Počúvanie je prvým krokom, no vyžaduje si otvorenú myseľ a srdce, bez predsudkov. Komu naša partikulárna cirkev „dlží počúvanie“? Ako sú vypočutí laici, zvlášť mladí a ženy? Ako integrujeme prínos zasvätených osôb? Aký priestor má hlas menšín, odmietnutých a vylúčených? Dokážeme identifikovať predsudky a stereotypy, ktoré nám bránia v počúvaní? Ako načúvame sociálnemu a kultúrnemu kontextu, v ktorom žijeme?

III. VYJADRENIE NÁZORU: Všetci sú vyzvaní hovoriť s odvahou a parrésiou, t.j. zahrnúť slobodu, pravdu a lásku. Ako podporujeme v rámci nášho spoločenstva a jeho orgánov slobodný a autentický komunikačný štýl, bez dvojtvárnosti a oportunizmu? A ako je to voči spoločnosti, ktorej sme súčasťou? Kedy a ako dokážeme povedať to, čo nám leží na srdci? Ako funguje vzťah s médiami (nielen katolíckymi)? Kto hovorí v mene kresťanského spoločenstva a ako sa vyberá?

IV. SLÁVENIE:  „Spoločne kráčať“ je možné len vtedy, keď sa to zakladá na komunitnom počúvaní Božieho slova a na slávení Eucharistie. Akým spôsobom modlitba a liturgické slávenie reálne inšpiruje a orientuje naše „spoločné kráčanie“? Ako inšpirujú naše najdôležitejšie rozhodnutia? Ako podporujeme aktívnu účasť všetkých veriacich na liturgii a vykonávaní posväcovacej funkcie? Aký priestor má vykonávanie služieb lektorátu a akolytátu?

V. SPOLUZODPOVEDNOSŤ ZA MISIU:  Synodalita je v službe misii Cirkvi, na ktorej sú povolaní podieľať sa všetci jej členovia. Keďže všetci sme misionárski učeníci, akým spôsobom je každý pokrstený povolaný stať sa protagonistom misie? Ako cirkevné spoločenstvo podporuje vlastných členov zapojených do služby v spoločnosti (v sociálnej a politickej oblasti, vo vedeckom výskume a vyučovaní, v oblasti sociálnej spravodlivosti, ochrany ľudských práv či starostlivosti o spoločný dom, atď.)? Ako im pomáha prežívať tieto úlohy v logike misie? Ako sa deje rozlišovanie týkajúce sa rozhodnutí súvisiacich s misiou a kto sa na ňom podieľa? Ako boli s ohľadom na účinné kresťanské svedectvo integrované a prispôsobené rôzne tradície, zvlášť tie východné? 

VI. DIALÓG V CIRKVI A SPOLOČNOSTI: Dialóg je cestou vytrvalosti, ktorá zahŕňa aj stíšenie a bolesť, ale je schopná prijať skúsenosti jednotlivcov i národov. Aké sú miesta a spôsoby dialógu v rámci našej partikulárnej cirkvi? Ako sa vyrovnávame s odlišnými pohľadmi, konfliktmi, ťažkosťami? Ako podporujeme spoluprácu so susednými diecézami, s náboženskými komunitami prítomnými na našom území a medzi nimi a tiež s laickými združeniami a hnutiami a medzi nimi navzájom, atď.? Aké skúsenosti s dialógom a spoločným úsilím máme spolu s veriacimi iných náboženstiev a s neveriacimi? Ako Cirkev vedie dialóg a učí sa od iných spoločenských inštitúcií: sveta politiky, ekonomiky, kultúry, občianskej spoločnosti, chudobných…?

VII. EKUMENIZMUS:  Dialóg medzi kresťanmi z odlišných denominácií, zjednotenými jedným krstom, má osobitné miesto na synodálnej ceste. Aké vzťahy udržiavame s našimi bratmi a sestrami z iných kresťanských denominácií? Akých oblastí sa týkajú? Aké ovocie máme z tohto „spoločného kráčania“? S akými ťažkosťami sme sa stretli?

VIII. AUTORITA A SPOLUÚČASŤ:  Synodálna Cirkev je Cirkev participatívna a spoluzodpovedná. Ako sa stanovujú ciele, ktoré treba sledovať, cesty k nim a kroky, ktoré treba uskutočniť? Ako sa vykonáva autorita v rámci našej partikulárnej cirkvi? Aká je prax tímovej práce a spoluzodpovednosti? Ako podporujeme laické služby a prevzatie zodpovednosti veriacimi? Ako fungujú synodálne orgány na úrovni partikulárnej cirkvi? Prináša to plodné skúsenosti?

IX. ROZLIŠOVANIE A ROZHODOVANIE:  V synodálnom štýle sa rozhoduje prostredníctvom rozlišovania, na základe konsenzu, ktorý vyplýva so spoločnej poslušnosti voči Duchu. Pomocou akých postupov a metód sa spoločne rozlišuje a prijímajú rozhodnutia? Ako je možné ich zlepšiť? Ako podporujeme spoluúčasť na rozhodovaní v rámci hierarchicky štruktúrovaného spoločenstva? Ako skĺbiť konzultačnú fázu s rozhodovacou, decision-making proces s momentom decision-taking? Akým spôsobom a akými prostriedkami podporujeme transparentnosť a zodpovednosť?

X. FORMOVANIE V SYNODALITE:  Spiritualita „spoločného kráčania“ sa má stať výchovným princípom pre formovanie ľudskej osoby a kresťana, rodín a spoločenstiev. Ako formujeme osoby, zvlášť tie, čo zastávajú zodpovedné úlohy v rámci kresťanskej komunity, aby boli schopné „spoločne kráčať“, počúvať sa navzájom a viesť dialóg? Akú formáciu ponúkame, pokiaľ ide o rozlišovanie a vykonávanie autority? Aké nástroje nám pomáhajú pochopiť dynamiku kultúry, v ktorej sme ponorení, a jej dopad na náš štýl prežívania Cirkvi?

 

Základná otázka, ktorá nás má inšpirovať a viesť, je: Ako sa uskutočňuje toto spoločné kráčanie dnes v našej miestnej cirkvi? Aké kroky nás Duch Svätý vyzýva urobiť, aby sme rástli v našom spoločnom kráčaní?

 

NECH NÁS V NAŠOM SPOLOČNOM ÚSILÍ SPREVÁDZA MOCNÝ PRÍHOVOR SV. JAKUBA, PATRÓNA VŠETKÝCH PUTUJÚCICH A OSOBITNE PATRÓNA NAŠEJ FARNOSTI. NECH NA VÝZVU PÁPEŽA FRANTIŠKA ODPOVIEME SVOJOU MODLITBOU A AKTÍVNOU ÚČASŤOU, ABY SYNODA PRINIESLA BOHATÉ OVOCIE PRE DOBRO A SPÁSU KAŽDÉHO JEJ ČLENA.

 

 



Zdieľať
Diskusia
A+
A-