patr�n farnosti
Sv. JAKUB STARÅ Ã
Apoštol, sviatok 25. júla (zomrel okolo roku 42?)
Svätý Jakub StarÅ¡Ã, syn galilejského rybára Zebedeja, bol starÅ¡Ãm bratom apoÅ¡tola Jána. PrÃvlastok "StarÅ¡Ã" bol použitý na odliÅ¡enie od apoÅ¡tola Jakuba "MladÅ¡Ãho", prÃbuzného JežiÅ¡a. Matka Jakuba StarÅ¡ieho a Jána sa volala Salome a patrila medzi ženy, ktoré sprevádzali JežiÅ¡a, pomáhali mu, neopustili ho ani pri ukrižovanà a boli svedkami jeho zmÅ•tvychvstania.
Jakub Staršà bol popredným apoštolom. Biblické zoznamy apoštolov ho uvádzajú na druhom (Mk 3,17) alebo na treťom mieste (Mt 10,3; Lk 6,14; Sk 1,13). S Petrom a Jánom tvoril trojicu apoštolov, ktorých Ježiš vyberal pri osobitných udalostiach: pri premenenà na hore Tábor (Mt 17,1; Mk 9,2; Lk 9,28), pri uzdravenà Petrovej testiny (Mk 1,29), pri vzkriesenà Jairovej dcéry (Mk 5,37; Lk 8,51), pri smrteľnej úzkosti v Getsemanskej záhrade (Mt 26,37; Mk 14,33).
Pred povolanÃm za apoÅ¡tola Jakub vykonával rybárske remeslo spolu so svojÃm otcom Zebedejom a bratom Jánom na Genezaretskom jazere. Pravdepodobne rybárÄili vo veľkom rozsahu, lebo evanjelium spomÃna, že mali aj najatých pomocnÃkov (por. Mk 1,20). Spolu so Å imonom-Petrom a jeho bratom Ondrejom tvorili akýsi rybársky kolektÃv (por. Lk 5,7.10). O Jakubovi nie je známe, že by bol medzi uÄenÃkmi Jána Krstiteľa ako jeho mladÅ¡Ã brat a Å imonov brat Ondrej. No keÄ ho JežiÅ¡ i s bratom Jánom povolal, obaja opustili otca i loÄku a nasledovali ho. Stalo sa to pravdepodobne po zázraÄnom rybolove, o ktorom hovorà Lukášovo evanjelium (Lk 5,1-11).
Evanjelium prezrádza aj niektoré menej pôvabné vlastnosti Jakuba a s nÃm aj jeho mladÅ¡ieho brata. V Lukášovom evanjeliu ÄÃtame, ako obaja reagovali na nepohostinnosÅ¥ Samaritánov. Pýtali sa svojho UÄiteľa: "Pane, chceÅ¡, aby sme povedali: 'Nech zostúpi oheň z neba a zniÄà ich?'" Ale on ich za to pokarhal (por. Lk 9,52-56). Pre svoju vášnivú povahu im dal JežiÅ¡ meno "Boanerges," Äo v preklade znamená "Synovia hromu" (Mk 3,17).
Veľmi dobre sa dá chápaÅ¥, že Jakubovi a Jánovi pripÃsali prejavy JežiÅ¡ovej dôvery. HorÅ¡ie vÅ¡ak bolo, že sa zaÄali vyvyÅ¡ovaÅ¥ nad ostatných apoÅ¡tolov. Ich sebavedomie zaÄalo až tak Äaleko, že žiadali JežiÅ¡a, aby im vo svojej sláve rezervoval najÄestnejÅ¡ie miesta. Možno na nich v tomto smere pôsobila ich matka Salome, ktorá - ako každá normálna starostlivá matka - chcela zabezpeÄiÅ¥ svojim synom Äo najlepÅ¡iu budúcnosÅ¥. Tak sa dá ľahÅ¡ie chápaÅ¥ udalosÅ¥, o ktorej hovorà Matúšovo evanjelium: "Vtedy k nemu priÅ¡la matka Zebedejovcov so svojimi synmi, poklonila sa mu a prosila ho o nieÄo. On sa jej opýtal: 'ÄŒo si prajete?' Odpovedala mu: 'Rozkáž, aby tito moji synovia sedeli s tebou v tvojom kráľovstve jeden na pravej a druhý na ľavej strane!' Ale JežiÅ¡ jej povedal: 'Neviete, o Äo žiadate. ÄŒi môžete piÅ¥ kalich, ktorý mám ja piÅ¥?' Odpovedali mu: 'Môžeme.' Povedal im: 'Z môjho kalicha budete piÅ¥, ale daÅ¥ niekomu sedieÅ¥ po mojej pravej alebo ľavej strane nie je v mojej moci; to patrà tým, ktorým to urÄil môj Otec.'" (Mt 20,20-23). Je prirodzené, že ostatných apoÅ¡tolov pobúrilo poÄÃnanie Zebedejovcov. Hrozila vážna roztržka. JežiÅ¡ musel zasiahnuÅ¥. KeÄže vÅ¡ak vedel, že nikto z jeho uÄenÃkov nie je bez pokuÅ¡enia vyvyÅ¡ovaÅ¥ sa nad iných, na vÅ¡etkých sa obrátil miernymi, ale veľmi významnými slovami: "Viete, že panovnÃci tvrdo vládnu nad národmi a mocnári im dávajú cÃtiÅ¥ svoju moc. Medzi vami to tak nebude. Ale kto sa chce staÅ¥ medzi vami popredným, nech sa stane
vaÅ¡Ãm služobnÃkom!" (Mt 20,24-26).
ApoÅ¡tol Jakub StarÅ¡Ã možno netuÅ¡il, že mu Božia prozreteľnosÅ¥ ponúkne tak skoro kalich, z ktorého bol ochotný piÅ¥. Po JežiÅ¡ovom vystúpenà do neba sa spolu s ostatnými apoÅ¡tolmi zdržiaval v Jeruzaleme. Spolu s nimi prijal Ducha Svätého a zúÄastnil sa na organizovanà prvej kresÅ¥anskej obce. Nemáme žiadny spoľahlivý dôkaz o tom, že by podnikol nejakú apoÅ¡tolskú cestu, ako o tom hovoria legendy.
V roku 40 - 41 prevzal vládu nad PalestÃnou vnuk Herodesa Veľkého - Herodes Agripa I. Ten sa okrem iného chcel zavdaÄiÅ¥ Židom tým, že zaÄal prenasledovaÅ¥ vedúce osobnosti mladej Cirkvi. A práve Jakub StarÅ¡Ã mal tú ÄesÅ¥, že ako prvý z apoÅ¡tolov bol uväznený a popravený. SÅ¥al ho meÄom. Stalo sa to niekedy v rokoch 42 - 44.
Podľa starej tradÃcie, ktorá sa vÅ¡ak nedá potvrdiÅ¥ hodnovernými historickými dokumentami, telesné pozostatky sv. Jakuba StarÅ¡ieho sa eÅ¡te v rÃmskom obdobà dostali do severozápadného Å panielska, kde boli uložené v menÅ¡om mramorovom mauzóleu na mieste dneÅ¡nej veľkolepej svätyne v Santiagu de Compostela. V pohyblivom obdobà sÅ¥ahovania národov (5. - 7. storoÄie) a maurského vpádu (8. storoÄie) ostal hrob zabudnutý. Znovuobjavený bol až zaÄiatkom 9. storoÄia. Å panielski králi nad nÃm postavili najprv menÅ¡Ã chrám. TerajÅ¡iu svätyňu vybudovali v rokoch 1075 - 1128. Neskôr chrám doplnili niektorými prÃstavbami.
Od 10. do 15. storoÄia sa stalo Santiago de Compostela cieľom púti z celej kresÅ¥anskej Európy. Tým sa zo Å panielska rozÅ¡Ãrila úcta k sv. Jakubovi i do iných krajÃn. Pri hlavných cestách, po ktorých chodili pútnici, vznikali bratstvá, útulky, nemocnice, kláštory a kostoly zasvätené sv. Jakubovi. Neskôr prÃliv zahraniÄných pútnikov poklesol, ale pre Å panielov ostalo Santiago de Compostela i naÄalej významným pútnickým miestom, ktoré je úzko späté s ich náboženskými a národnými dejinami.
Apoštol, sviatok 25. júla (zomrel okolo roku 42?)
Svätý Jakub StarÅ¡Ã, syn galilejského rybára Zebedeja, bol starÅ¡Ãm bratom apoÅ¡tola Jána. PrÃvlastok "StarÅ¡Ã" bol použitý na odliÅ¡enie od apoÅ¡tola Jakuba "MladÅ¡Ãho", prÃbuzného JežiÅ¡a. Matka Jakuba StarÅ¡ieho a Jána sa volala Salome a patrila medzi ženy, ktoré sprevádzali JežiÅ¡a, pomáhali mu, neopustili ho ani pri ukrižovanà a boli svedkami jeho zmÅ•tvychvstania.
Jakub Staršà bol popredným apoštolom. Biblické zoznamy apoštolov ho uvádzajú na druhom (Mk 3,17) alebo na treťom mieste (Mt 10,3; Lk 6,14; Sk 1,13). S Petrom a Jánom tvoril trojicu apoštolov, ktorých Ježiš vyberal pri osobitných udalostiach: pri premenenà na hore Tábor (Mt 17,1; Mk 9,2; Lk 9,28), pri uzdravenà Petrovej testiny (Mk 1,29), pri vzkriesenà Jairovej dcéry (Mk 5,37; Lk 8,51), pri smrteľnej úzkosti v Getsemanskej záhrade (Mt 26,37; Mk 14,33).
Pred povolanÃm za apoÅ¡tola Jakub vykonával rybárske remeslo spolu so svojÃm otcom Zebedejom a bratom Jánom na Genezaretskom jazere. Pravdepodobne rybárÄili vo veľkom rozsahu, lebo evanjelium spomÃna, že mali aj najatých pomocnÃkov (por. Mk 1,20). Spolu so Å imonom-Petrom a jeho bratom Ondrejom tvorili akýsi rybársky kolektÃv (por. Lk 5,7.10). O Jakubovi nie je známe, že by bol medzi uÄenÃkmi Jána Krstiteľa ako jeho mladÅ¡Ã brat a Å imonov brat Ondrej. No keÄ ho JežiÅ¡ i s bratom Jánom povolal, obaja opustili otca i loÄku a nasledovali ho. Stalo sa to pravdepodobne po zázraÄnom rybolove, o ktorom hovorà Lukášovo evanjelium (Lk 5,1-11).
Evanjelium prezrádza aj niektoré menej pôvabné vlastnosti Jakuba a s nÃm aj jeho mladÅ¡ieho brata. V Lukášovom evanjeliu ÄÃtame, ako obaja reagovali na nepohostinnosÅ¥ Samaritánov. Pýtali sa svojho UÄiteľa: "Pane, chceÅ¡, aby sme povedali: 'Nech zostúpi oheň z neba a zniÄà ich?'" Ale on ich za to pokarhal (por. Lk 9,52-56). Pre svoju vášnivú povahu im dal JežiÅ¡ meno "Boanerges," Äo v preklade znamená "Synovia hromu" (Mk 3,17).
Veľmi dobre sa dá chápaÅ¥, že Jakubovi a Jánovi pripÃsali prejavy JežiÅ¡ovej dôvery. HorÅ¡ie vÅ¡ak bolo, že sa zaÄali vyvyÅ¡ovaÅ¥ nad ostatných apoÅ¡tolov. Ich sebavedomie zaÄalo až tak Äaleko, že žiadali JežiÅ¡a, aby im vo svojej sláve rezervoval najÄestnejÅ¡ie miesta. Možno na nich v tomto smere pôsobila ich matka Salome, ktorá - ako každá normálna starostlivá matka - chcela zabezpeÄiÅ¥ svojim synom Äo najlepÅ¡iu budúcnosÅ¥. Tak sa dá ľahÅ¡ie chápaÅ¥ udalosÅ¥, o ktorej hovorà Matúšovo evanjelium: "Vtedy k nemu priÅ¡la matka Zebedejovcov so svojimi synmi, poklonila sa mu a prosila ho o nieÄo. On sa jej opýtal: 'ÄŒo si prajete?' Odpovedala mu: 'Rozkáž, aby tito moji synovia sedeli s tebou v tvojom kráľovstve jeden na pravej a druhý na ľavej strane!' Ale JežiÅ¡ jej povedal: 'Neviete, o Äo žiadate. ÄŒi môžete piÅ¥ kalich, ktorý mám ja piÅ¥?' Odpovedali mu: 'Môžeme.' Povedal im: 'Z môjho kalicha budete piÅ¥, ale daÅ¥ niekomu sedieÅ¥ po mojej pravej alebo ľavej strane nie je v mojej moci; to patrà tým, ktorým to urÄil môj Otec.'" (Mt 20,20-23). Je prirodzené, že ostatných apoÅ¡tolov pobúrilo poÄÃnanie Zebedejovcov. Hrozila vážna roztržka. JežiÅ¡ musel zasiahnuÅ¥. KeÄže vÅ¡ak vedel, že nikto z jeho uÄenÃkov nie je bez pokuÅ¡enia vyvyÅ¡ovaÅ¥ sa nad iných, na vÅ¡etkých sa obrátil miernymi, ale veľmi významnými slovami: "Viete, že panovnÃci tvrdo vládnu nad národmi a mocnári im dávajú cÃtiÅ¥ svoju moc. Medzi vami to tak nebude. Ale kto sa chce staÅ¥ medzi vami popredným, nech sa stane
vaÅ¡Ãm služobnÃkom!" (Mt 20,24-26).
ApoÅ¡tol Jakub StarÅ¡Ã možno netuÅ¡il, že mu Božia prozreteľnosÅ¥ ponúkne tak skoro kalich, z ktorého bol ochotný piÅ¥. Po JežiÅ¡ovom vystúpenà do neba sa spolu s ostatnými apoÅ¡tolmi zdržiaval v Jeruzaleme. Spolu s nimi prijal Ducha Svätého a zúÄastnil sa na organizovanà prvej kresÅ¥anskej obce. Nemáme žiadny spoľahlivý dôkaz o tom, že by podnikol nejakú apoÅ¡tolskú cestu, ako o tom hovoria legendy.
V roku 40 - 41 prevzal vládu nad PalestÃnou vnuk Herodesa Veľkého - Herodes Agripa I. Ten sa okrem iného chcel zavdaÄiÅ¥ Židom tým, že zaÄal prenasledovaÅ¥ vedúce osobnosti mladej Cirkvi. A práve Jakub StarÅ¡Ã mal tú ÄesÅ¥, že ako prvý z apoÅ¡tolov bol uväznený a popravený. SÅ¥al ho meÄom. Stalo sa to niekedy v rokoch 42 - 44.
Podľa starej tradÃcie, ktorá sa vÅ¡ak nedá potvrdiÅ¥ hodnovernými historickými dokumentami, telesné pozostatky sv. Jakuba StarÅ¡ieho sa eÅ¡te v rÃmskom obdobà dostali do severozápadného Å panielska, kde boli uložené v menÅ¡om mramorovom mauzóleu na mieste dneÅ¡nej veľkolepej svätyne v Santiagu de Compostela. V pohyblivom obdobà sÅ¥ahovania národov (5. - 7. storoÄie) a maurského vpádu (8. storoÄie) ostal hrob zabudnutý. Znovuobjavený bol až zaÄiatkom 9. storoÄia. Å panielski králi nad nÃm postavili najprv menÅ¡Ã chrám. TerajÅ¡iu svätyňu vybudovali v rokoch 1075 - 1128. Neskôr chrám doplnili niektorými prÃstavbami.
Od 10. do 15. storoÄia sa stalo Santiago de Compostela cieľom púti z celej kresÅ¥anskej Európy. Tým sa zo Å panielska rozÅ¡Ãrila úcta k sv. Jakubovi i do iných krajÃn. Pri hlavných cestách, po ktorých chodili pútnici, vznikali bratstvá, útulky, nemocnice, kláštory a kostoly zasvätené sv. Jakubovi. Neskôr prÃliv zahraniÄných pútnikov poklesol, ale pre Å panielov ostalo Santiago de Compostela i naÄalej významným pútnickým miestom, ktoré je úzko späté s ich náboženskými a národnými dejinami.
↑
A+
A-