hist�ria farnosti
DOLNÃ STREDA
Farnosť so vzácnej minulosti.
Pohľad do dávnej minulosti obce siaha až do roku 1283, kedy uhorský kráľ Ladislav IV. daroval územie ostrihomskému arcibiskupovi Ladomerovi. Vtedy bola významnou križovatkou obchodných ciest a trhovou osadou.
Trhy sa konali v strede týždňa (v stredu). Tak vzniklo pomenovanie osady Dolná Streda (Zeredahel). Z významných zachovaných listÃn sa môžeme dozvedieÅ¥ o jej histórii.
Listina zachovaná z 8. marca 1312 svedÄà o vpáde a pustoÅ¡enà obce vojskami Mateja Čáka TrenÄianskeho.
Listina z 12. marca 1313 spomÃna kostol zasvätený sv. Jakubovi, farára a faru. V tom obdobà bola susedná SereÄ filiálkou dolnostredskej farnosti.
Z roku 1553 nachádzame svedectvo o pohrome, ktorú spôsobili nájazdy tureckých vojsk.
V rokoch 1553 – 1571, ale aj v ÄalÅ¡Ãch rokoch bola Dolná Streda mestÃÄkom (oppidum Zeredahel). V tom Äase na Váhu, ktorý dodnes preteká jej územÃm, pracovalo Å¡esÅ¥ mlynov.
V druhej polovici 16., v celom 17. a zaÄiatkom 18. storoÄia bolo obdobÃm, ktoré prinieslo Dolnej Strede viaceré vojnové pustoÅ¡enia a živelné pohromy spôsobené hlavne povodňami.
Roky 1665 – 1683 boli obdobÃm tureckého plienenia.
V roku 1710 – 1711 je zaznamenaná mohutná morová epidémia.
V roku 1712 dalo obecné zastupiteľstvo vyhotoviÅ¥ prvé obecné peÄatidlo, ktoré malo v peÄatnom poli postavu biskupa s brvou, Äo naznaÄuje, že zemepánom bol ostrihomský arcibiskup.
Podľa naÅ¡ich zistenà roku 1717 zaÄali na fare v Dolnej Strede viesÅ¥ matriky novorodených, sobášených i zosnulých. V tom Äase je zaznamenaný nárast obyvateľstva susedných mestiek SereÄ, Galanta, Hlohovec a slobodného kráľovského mesta Trnava. MesteÄko Dolná Streda sa v tomto Äase stalo dedinou (possessio). Z histórie jezuitskej rehole nám je známe, že tu jezuiti dávali ľudové misie.
Daňový súpis z roku 1765 spomÃna veľký požiar, pri ktorom boli spálené tri domy.
Dolná Streda bola a je samostatnou farnosÅ¥ou od roku 1313, poÄnúc farárom Andrejom (Andreas) až do smrti farára Timoteja Pozdecha (27. septembra 1982), kedy mala svojho kňaza. Od tohto obdobia sÃce zostala samostatnou farnosÅ¥ou, ale takmer 26 rokov bola spravovaná kňazmi zo SereÄ. Za tento Äas úplne schátrala dolnostredská farská budova. Pod jej súÄasný žalostný stav sa podpÃsali aj dva požiare. VÄaka kňazom zo SereÄ, vtedajÅ¡iemu dekanovi Jánovi Sokolovi (neskorÅ¡Ã arcibiskup a metropolita trnavskej arcidiecézy), až po obdobie pôsobenia dekana Mgr. Jána BuÄka bol upravovaný hlavne kostol. Výsledkom ich pôsobenia je terajÅ¡Ã vzhľad kostola a jeho vnútorná úprava. Na tento sú veriaci
Dolnej Stredy právom hrdÃ.
K farnosti Dolná Streda patrili v minulosti aj dve filiálky:
1. Gáň (maÄ. Gány; 1938 - 44 priložené k MaÄarsku), kde bol a je malý, avÅ¡ak starobylý kostol sv. Rodiny z 12. storoÄia. Filiálka Gáň vÅ¡ak patrila kedysi aj do farnosti Galanta spolu s terajÅ¡ou filiálkou Nebojsa. Dekrétom ApoÅ¡tolskej administratúry v Trnave sa táto filiálka stala samostatnou farnosÅ¥ou r. 1969. Z tejto bývalej filiálky pochádza viacero kňazov (Mons. VladimÃr Filo, rožňavský biskup, Mons. Marián Bublinec, generálny vikár banskobystrickej diecézy, Mons. Silvester Oravec,...).
2. Váhovce (maÄ. Vág) boli od nepamäti filiálkou dolnostredskej farnosti. Na hlavnej ulici stojà dnes farský kostol sv. Mikuláša (1778). Váhovce sa stali samostatnou farnosÅ¥ou od r. 1943, ako urÄil vtedajÅ¡Ã ostrihomský arcibiskup Justinián Juraj Serédi, O.S.B., keÄže farnosÅ¥ po vzniku Slovenského Å¡tátu územne pripadla do MaÄarska a cirkevne do Ostrihomskej arcidiecézy.
Farnosť so vzácnej minulosti.
Pohľad do dávnej minulosti obce siaha až do roku 1283, kedy uhorský kráľ Ladislav IV. daroval územie ostrihomskému arcibiskupovi Ladomerovi. Vtedy bola významnou križovatkou obchodných ciest a trhovou osadou.
Trhy sa konali v strede týždňa (v stredu). Tak vzniklo pomenovanie osady Dolná Streda (Zeredahel). Z významných zachovaných listÃn sa môžeme dozvedieÅ¥ o jej histórii.
Listina zachovaná z 8. marca 1312 svedÄà o vpáde a pustoÅ¡enà obce vojskami Mateja Čáka TrenÄianskeho.
Listina z 12. marca 1313 spomÃna kostol zasvätený sv. Jakubovi, farára a faru. V tom obdobà bola susedná SereÄ filiálkou dolnostredskej farnosti.
Z roku 1553 nachádzame svedectvo o pohrome, ktorú spôsobili nájazdy tureckých vojsk.
V rokoch 1553 – 1571, ale aj v ÄalÅ¡Ãch rokoch bola Dolná Streda mestÃÄkom (oppidum Zeredahel). V tom Äase na Váhu, ktorý dodnes preteká jej územÃm, pracovalo Å¡esÅ¥ mlynov.
V druhej polovici 16., v celom 17. a zaÄiatkom 18. storoÄia bolo obdobÃm, ktoré prinieslo Dolnej Strede viaceré vojnové pustoÅ¡enia a živelné pohromy spôsobené hlavne povodňami.
Roky 1665 – 1683 boli obdobÃm tureckého plienenia.
V roku 1710 – 1711 je zaznamenaná mohutná morová epidémia.
V roku 1712 dalo obecné zastupiteľstvo vyhotoviÅ¥ prvé obecné peÄatidlo, ktoré malo v peÄatnom poli postavu biskupa s brvou, Äo naznaÄuje, že zemepánom bol ostrihomský arcibiskup.
Podľa naÅ¡ich zistenà roku 1717 zaÄali na fare v Dolnej Strede viesÅ¥ matriky novorodených, sobášených i zosnulých. V tom Äase je zaznamenaný nárast obyvateľstva susedných mestiek SereÄ, Galanta, Hlohovec a slobodného kráľovského mesta Trnava. MesteÄko Dolná Streda sa v tomto Äase stalo dedinou (possessio). Z histórie jezuitskej rehole nám je známe, že tu jezuiti dávali ľudové misie.
Daňový súpis z roku 1765 spomÃna veľký požiar, pri ktorom boli spálené tri domy.
Dolná Streda bola a je samostatnou farnosÅ¥ou od roku 1313, poÄnúc farárom Andrejom (Andreas) až do smrti farára Timoteja Pozdecha (27. septembra 1982), kedy mala svojho kňaza. Od tohto obdobia sÃce zostala samostatnou farnosÅ¥ou, ale takmer 26 rokov bola spravovaná kňazmi zo SereÄ. Za tento Äas úplne schátrala dolnostredská farská budova. Pod jej súÄasný žalostný stav sa podpÃsali aj dva požiare. VÄaka kňazom zo SereÄ, vtedajÅ¡iemu dekanovi Jánovi Sokolovi (neskorÅ¡Ã arcibiskup a metropolita trnavskej arcidiecézy), až po obdobie pôsobenia dekana Mgr. Jána BuÄka bol upravovaný hlavne kostol. Výsledkom ich pôsobenia je terajÅ¡Ã vzhľad kostola a jeho vnútorná úprava. Na tento sú veriaci
Dolnej Stredy právom hrdÃ.
K farnosti Dolná Streda patrili v minulosti aj dve filiálky:
1. Gáň (maÄ. Gány; 1938 - 44 priložené k MaÄarsku), kde bol a je malý, avÅ¡ak starobylý kostol sv. Rodiny z 12. storoÄia. Filiálka Gáň vÅ¡ak patrila kedysi aj do farnosti Galanta spolu s terajÅ¡ou filiálkou Nebojsa. Dekrétom ApoÅ¡tolskej administratúry v Trnave sa táto filiálka stala samostatnou farnosÅ¥ou r. 1969. Z tejto bývalej filiálky pochádza viacero kňazov (Mons. VladimÃr Filo, rožňavský biskup, Mons. Marián Bublinec, generálny vikár banskobystrickej diecézy, Mons. Silvester Oravec,...).
2. Váhovce (maÄ. Vág) boli od nepamäti filiálkou dolnostredskej farnosti. Na hlavnej ulici stojà dnes farský kostol sv. Mikuláša (1778). Váhovce sa stali samostatnou farnosÅ¥ou od r. 1943, ako urÄil vtedajÅ¡Ã ostrihomský arcibiskup Justinián Juraj Serédi, O.S.B., keÄže farnosÅ¥ po vzniku Slovenského Å¡tátu územne pripadla do MaÄarska a cirkevne do Ostrihomskej arcidiecézy.
↑
A+
A-