Pohľad do dávnej minulosti obce siaha až do roku 1283, kedy uhorský kráľ Ladislav IV. daroval územie ostrihomskému arcibiskupovi Ladomerovi. Vtedy bola významnou križovatkou obchodných ciest a bola trhovou osadou.

Trhy sa konali v strede týždňa (v stredu). Tak vzniklo pomenovanie osady Dolná Streda (Zeredahel). Z významných zachovaných listín sa môžeme dozvedieť o jej histórii.

Listina zachovaná z 8. marca 1312 svedčí o vpáde a pustošení obce vojskami Matúša Čáka Trenčianskeho.

Listina z 12. marca 1313 spomína kostol zasvätený sv. Jakubovi, farára a faru. V tom období bola susedná Sereď filiálkou dolnostredskej farnosti.

Z roku 1553 nachádzame svedectvo o pohrome, ktorú spôsobili nájazdy tureckých vojsk.

V rokoch 1553 – 1571, ale aj v ďalších rokoch bola Dolná Streda mestečkom (oppidum Zeredahel). V tom čase na Váhu, ktorý dodnes preteká jej územím, pracovalo šesť mlynov.

V druhej polovici 16., v celom 17. a začiatkom 18. storočia bolo obdobím, ktoré prinieslo Dolnej Strede viaceré vojnové pustošenia a živelné pohromy spôsobené hlavne povodňami.

Roky 1665 – 1683 boli obdobím tureckého plienenia.

V rokoch 1710 – 1711 je zaznamenaná mohutná morová epidémia.

V roku 1712 dalo obecné zastupiteľstvo vyhotoviť prvé obecné pečatidlo, ktoré má v pečatnom poli postavu biskupa s brkom,čo nasvedčuje tomu, že zemepánom bol ostrihomský arcibiskup.

Podľa našich zistení roku 1717 začali na fare v Dolnej Strede viesť matriky novorodených, sobášených i zosnulých. V tom čase je zaznamenaný nárast obyvateľstva susedných mestečiek Serede, Galanty, Hlohovca a slobodného kráľovského mesta Trnavy. Mestečko Dolná Streda sa v tomto čase stalo dedinou (possessio). Z histórie jezuitskej rehole nám je známe, že tu jezuiti dávali ľudové misie.

Daňový súpis z roku 1765 spomína veľký požiar, pri ktorom boli spálené ¾ domov.

Dolná Streda bola a je samostatnou farnosťou od roku 1313, počnúc farárom Andrejom (Andreas) až do smrti farára Timoteja Pozdecha (27. septembra 1982), kedy mala svojho kňaza. Od tohto obdobia síce zostala samostatnou farnosťou, ale temer 26 rokov bola spravovaná kňazmi zo Serede. Za tento čas úplne schátrala dolnostredská fara. Pod jej súčasný žalostný stav sa podpísali aj dva požiare. Vďaka kňazom zo Serede, vtedajšiemu dekanovi Jánovi Sokolovi (neskorší arcibiskup a metropolita trnavskej arcidiecézy), až po obdobie pôsobenia dekana Mgr. Jána Bučíka bol upravovaný hlavne kostol. Výsledkom ich pôsobenia je terajší vzhľad kostola a jeho vnútorná úprava. Na tento sú veriaci Dolnej Stredy právom hrdí.

K farnosti Dolná Streda patrili v minulosti aj dve filiálky:

1. Gáň (maď. Gány; 1938 - 44 pričlenené k Maďarsku), kde bol a je malý, avšak starobylý kostol sv. Rodiny z 12.storočia. Filiálka Gaň však patrila kedysi aj do farnosti Galanta spolu s terajšou filiálkou Nebojsa. Dekrétom Apoštolskej administratúry v Trnave sa táto filiálka stala samostatnou farnosťou r 1969. Z tejto bývalej filiálky pochádza viacero kňazov (Mons. Vladimír Filo, rožňavský biskup, Mons. Marián Bublinec, generálny vikár banskobystrickej diecézy, Mons. Silvester Oravec,...).

2. Váhovce (maď. Vága) boli od nepamäti filiálkou dolnostredskej farnosti. Na hlavnej ulici stojí dnes farský kostol sv. Mikuláša (1778). Váhovce sa stali samostatnou farnosťou od r. 1943, ako určil vtedajší ostrihomský arcibiskup Justinián Juraj Serédi, O.S.B., keďže farnosť po vzniku Slovenského štátu územne pripadla do Maďarska a cirkevne do Ostrihomskej arcidiecézy.