K?azi p�sobiaci vo farnosti
Kňazi pôsobiaci vo farnosti:
- 1313 - Andreas, parochus in Zeradehel ad Vagum
- ? ? ?
- 1560 – ? Juraj Orozy
- 1562 – ? Ján de Zeradahel
- ? ? ?
- 1612 – 1624 František Babóthy (významná osobnos?, cirkevný spisovate?)
- ? ? ?
- 1647 – ? Juraj Kolosy
- ? ? ?
- 1660 – ? Benedikt Gudóczy
- 1688 – 1691 Ján Gabrieli
- 1691 – 1695 Pavol Dorikovi? (Dreikovi?)
- 1695 – 1705 Matej Paulikovi?
- 1705 – 1709 Ján Megléthy
- 1709 – 1717 Juraj Paron?ay
- 1717 – 1720 Gabriel Loksay
- 1720 – 1720 Juraj Gyöngyösy
- 1720 – 1727 Ján Weinperger
- 1727 – 1750 Samuel Szalay
- 1750 – 1752 František Holt
- 1752 – 1764 Ladislav Okoli?ányi
- 1764 – 1775 Ladislav Gulik
- 1775 – 1806 Anton Valdinuczi
- 1806 – 1838 Lazar Vághy
- 1838 – 1846 Štefan Bublik
- 1846 – 1851 Ján Lehoczky
- 1851 – 1886 František Zatkovics
- 1886 – 1923 Jozef Vojtek (pochovaný v Dolnej Strede)
- 1923 – 1924 Jozef Šoka
- 1924 – 1929 Dr. Ferdiš Juriga
- 1929 – 1930 Rudolf Rummel
- 1930 – 1949 Andrej Szentgyörgy (?ur?ek) (pochovaný v Dolnej Strede)
- 1949 – 1952 Michal Klimo
- 1952 – 1957 Jozef Varga
- 1957 – 1982 Timotej Pozdech (pochovaný v Dolnej Strede)
Po smrti vdp. Pozdecha 27. 9. 1982 spravovali farnos? Dolná Streda ,,ex currendo,, farári zo Serede až do 1. 7. 2008
- 1982 – 1988 Mons. Ján Sokol, dekan - farár v Seredi, neskoršà arcibiskup a metropolita v Trnave
- 1988 – 1990 Juraj Augustin, farár v Seredi (terajšà farár v Lábe)
- 1990 – 1995 Peter Ku?era, farár v Seredi (terajÅ¡Ã farár v ?ervenÃku)
- 1995 – 1996 Ján Bederka, farár v Seredi (terajšà dekan - farár v Pieš?anoch - sv. Štefanovi)
- 1996 – 2008 Ján Bu?Ãk, dekan - farár v Seredi (terajÅ¡Ã vo farár Voderadoch)
- 2008 – 2014 Peter Mikula, školský dekan (správca farnosti od 1. 7. 2008, za riadneho farára vymenovaný 1. 11. 2009)
- 2014 - Martin Ferenc
Kapláni:
- ???
- 1796 – 1796 Andrej Jancsó (Jan?o)- významná osobnos? - cirkevný spisovate?
- ???
- ? – 1896 Eugen Nagy
- 1896 – 1897 František Fallenbückl
- 1897 – 1898 Ján Horváth
- 1898 – 1899 Ján Jerró
- 1899 – 1905 Štefan Jankovi?
- 1905 – 1906 Dr. Pavol Zeicha
- 1906 – 1907 AugustÃn Gramantel
- 1907 – 1912 František Prokop
- 1912 – 1915 Juraj Polónyi
- 1915 – 1916 Ján Lapicz
- 1916 – 1916 Štefan Szarka
- 1917 – 1919 Karol Lazar
- 1919 – 1920 Jozef Horecsny
- 1920 – 1925 Jozef Šoka
- 1925 – 1928 Štefan Ripper
- 1928 – 1929 Rudolf Rummel
- 1931 – 1932 František Martin˙
- 1932 – 1934 Alexander Metzner
- 1934 – 1934 Jozef Kubiš
- 1934 – 1936 Tibor Montskó
- 1936 – 1937 František Presinszky
- 1937 – 1938 Michal Borsos
- 1938 – 1938 Rudolf Szüllo
- 1938 – 1940 Anton Horák
- 1940 – 1941 Emil Kamody
- 1941 – 1942 Ján Bartoš
- 1942 – 1942 Alexej Piovar?i
- 1942 – 1943 Január František Valovi?, tešite?
- 1943 – 1946 ThDr. František Žák
- 1946 – 1947 Anton Nagy
- 1947 – 1948 Ján Gábriš (žijúci v Trhovej Hradskej)
- 1948 – 1949 Jozef Kuzma
Po smrti vdp. farára Andreja Szentgyörgyho (?ur?eka) už oficiálne kaplán do Dolnej Stredy pridelený nebol až do dneÅ¡ných dnÃ, nako?ko filiálka Váhovce sa stala samostatnou farnos?ou a nebolo potrebné, aby tam už dochádzali k?azi z Dolnej Stredy.
Kapláni, ktorà vypomáhali seredskému farárovi v rokoch 1982 - 2008 v Dolnej Strede:
- 1982 – 1984 Jozef Kolpák
- 1984 – 1985 Jozef Lehocký
- 1985 – 1988 ThDr. Juraj Augustin
- 1987 – 1989 PhDr. Ladislav Kuna
- 1990 – 1991 Rudolf Da?o
- 1991 – 1992 ICLic. Zdenko Sitka
- 1992 – 1993 ?ubomÃr Varga
- 1994 – 1995 BenjamÃn Kosná?
- 1995 – 1996 Richard Jankovi?
- 1996 – 1997 Jozef Gajdoš
- 1997 – 1998 Ján Bu?ek
- 1998 – 2000 Miroslav Kostolný
- 2000 – 2001 Miloš Kohútek
- 2001 – 2002 Ondrej Porubský
- 2002 – 2004 Miroslav Michalka
- 2004 – 2005 Peter Kuku?ka
- 2005 – 2006 Peter Å tefanÃk
- 2006 – 2007 Ing. Maroš Lovi?
- 2007 – 2008 Peter Mikula
Zdroj: Séria farnostà Ostrihomskej arcidiecézy do roku 1884 ; Farská matrika
Významné osobnosti Dolnej StredyFrantišek Babothy, vyššà cirkevný hodnostár, 16. stor. Trnava
Študoval v Trnave, filozofiu a teológiu vo viedenskom seminári. Po k?azskej vysviacke pôsobil ako farár v Kolárove. V roku 1612 bol menovaný za dolnostredského farára. Po dvanástich rokoch pôsobenia v našej farnosti bol preložený. Po?as pôsobenia v Dolnej Strede bol r. 1614 vymenovaný za kanonika bratislavskej kapituly. R. 1632 bol vymenovaný za titulárneho opáta sklóšského. V roku 1624 bol arcibiskupom vymenovaný za kanonika ostrihomskej kapituly, ?o bola v tom ?ase ve?ká pocta. V roku 1631 sa stal hontianskym arcidiakonom. Do tzv. Liber Ruber vypracoval životopisy mnohých ostrihomských arcibiskupov a kanonikov.
Andrej Jan?o (Jancsó), cirkevný spisovate?
Tento významný cirkevný spisovate? sa narodil 29. 11. 1756 v Hronských Kosihách. Å túdium teológie ukon?il v BudapeÅ¡ti v roku 1784, kedy bol vysvätený za k?aza. Ako kaplán pôsobil v Stent Miklós, Jed?ových Kosto?anoch 1787, v Trnave 1789, v SobotiÅ¡ti 1792, v Hájskom a Zbehoch 1793, v Galante 1795 a v Dolnej Strede 1796. Ako farár pôsobil na ?alÅ¡Ãch ôsmich miestach až do odchodu do dôchodku v roku 1814. Zomrel 3. 8. 1824 v Starom Tekove. Jeho rukopisná pozostalos? je zachovaná v nem?ine.
ThDr. Ferdinand Juriga, poslanec Uhorského snemu v Budapešti i Národného zhromaždenia v Prahe
Narodil sa 12. 10. 1874 v Gbeloch. Å tudoval na gymnáziu v Ostrihome. Teologické Å¡túdiá absolvoval v Ostrihome a na viedenskom Pázmaneu. V roku 1898 bol vysvätený za k?aza. Ako kaplán pôsobil vo Ve?kej Mani, Palárikove, Leviciach. V roku 1905 ho ostrihomský arcibiskup menoval za farára do Vajnor. V roku 1923 bol menovaný za farára do farnosti Dolná Streda. V roku 1924 bol zárove? assesorom u biskupa na ordinariáte v Trnave. Od roku 1930 žil na odpo?inku v Bratislave. Hoci bol katolÃcky k?az, predsa bol v rokoch 1906-1918 poslancom uhorského snemu. Po vzniku ?eskoslovenska bol v rokoch 1918 - 1929 poslancom Národného zhromaždenia. Stal sa autorom politických, ideových a náboženských ?lánkov, memoárov. Zomrel 23. 11. 1950. Jeho telesné pozostatky v sú?asnosti odpo?Ãvajú na národnom cintorÃne v Martine.
Emil Vidovi?, kanonik, ?estný cirkevný hodnostár
Narodil sa 5. 4. 1926 v Dolnej Strede. Po Å¡túdiách na Bohosloveckej fakulte v Bratislave bol 23. 12. 1950 vysvätený za k?aza. Ako kaplán pôsobil v Pezinku 1957, HolÃ?i, Ba - N. Meste. Ako administrátor farnosti pôsobil od roku 1962 Križovanoch nad Dudváhom, 1966 v Ra?i, 1969 Ružindole. V roku 1976 ho vtedajÅ¡Ã biskup Julius GábriÅ¡ vymenoval za farára do Å aÅ¡tÃna – StrážÃ. Tu pôsobil ako obvodný dekan. Neskôr bol menovaný za archipresbytera a kanonika. Zomrel 11. 2. 1986. Jeho telo o?akáva slávne vzkriesenie na cintorÃne v Dolnej Strede.
Timotej Pozdech, cirkevný hudobný skladate?
Narodil sa 27. 9. 1919 v Hrn?iarovciach n. Parnou vo viacdetnej rodine. Po Å¡túdiách v Trnave a v Bratislave bol 12. 6. 1949 vysvätený za k?aza. Ako kaplán pôsobil vo farnostiach r. 1949 Ve?ké Ludince, 1950 Trnava; v roku 1951 musel narukova? na základnú vojenskú službu. Po jej skon?enà pôsobil ako kaplán v Seredi tri roky od roku 1954 do roku 1957. V tomto roku ho vtedajÅ¡Ã pán biskup Mons. Ambróz LazÃk vymenoval za administrátora farnosti Dolná Streda. Tu pôsobil až do svojej smrti 27. 9. 1982. Jeho telo odpo?Ãva v pokoji na miestnom cintorÃne. Po?as svojho pôsobenia v Dolnej Strede zložil viacero omÅ¡ových piesnÃ.
J. E. Mons. Dr.h.c. Ján Sokol, arcibiskup - metropolita
Narodil sa 9. októbra 1933 v Jacovciach pri Topo??anoch. Po Å¡túdiách na gymnáziu v Topo??anoch a na RÃmskokatolÃckej Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave 23. júna 1957 bol vysvätený za k?aza biskupom Ambrózom LazÃkom. Po vysviacke pôsobil ako kaplán v Å uranoch, Leviciach, BA – Novom Meste, Å túrove. V roku 1968 ho otec biskup Ambróz LazÃk vymenoval za prefekta k?azského seminára v Bratislave. V roku 1970 bol menovaný za kaplána do Serede. Po odchode pána farára Frtúsa na odpo?inok sa stal správcom farnosti v Seredi. V roku 1975 sa stal dekanom. Tu sa venoval mládeži a mladým rodinám budovanÃm malých spolo?enstiev. Po smrti vdp. Timoteja Pozdecha sa stal správcom dolnostredskej farnosti ex currendo zo Serede. V roku 1987 ho po smrti Mons. Júliusa GábriÅ¡a zvolili za apoÅ¡tolského administrátora. Za biskupa bol vysvätený 12. júna 1988 v Trnave v katedrále sv. Jána Krstite?a. 26. júla 1989 bol Ján Sokol menovaný za trnavského arcibiskupa. 10. septembra 1989 bol slávnostne inaugurovaný do úradu trnavského arcibiskupa a metropolitu Slovenska. Arcibiskupské pálium mu odovzdal pápež Ján Pavol II 22. aprÃla 1990 pri svojej návÅ¡teve ?eskoslovenska v Bratislave - Vajnoroch. 31. marca 1995 bol menovaný za bratislavsko-trnavského arcibiskupa - metropolitu. Po úprave hranÃc slovenských diecéz a po vzniku arcibiskupstva v Bratislave sa 14. februára 2008 stal trnavským arcibiskupom. Jeho biskupské heslo je: "Per Mariam ad Jesum" (Skrze Máriu k JežiÅ¡ovi).
V ?ase, ke? spravoval farnos? Dolná Streda, sa zrekonštruoval farský kostol sv. Jakuba a urobili sa niektoré stavebné úpravy v interiéri kostola.
Zásluhou otca arcibiskupa Dolná Streda dostala po 26 rokoch opä? k?aza a na jeho iniciatÃvu sa za?alo s dielom "farského centra".
Ostatné významé osobnosti Dolnej Stredy:
Jozef Vranka, novinár a spisovate?
Narodil sa 21. 1. 1934 v Dolnej Strede. Po maturite na Strednej priemyselnej Å¡kole elektrotechnickej v Bratislave absolvoval Å¡túdium na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, kde v roku 1982 zÃskal doktorát z filozofie. Pracoval ako novinár v Slovenskom rozhlase a Slovenskej televÃzii. PÃsal aj poviedky a reportáže, ktoré publikoval v rôznych novinách a ?asopisoch. Je autorom knihy "Z doliny prerástol hory" o významnom slovenskom k?azovi, umelcovi a vynálezcovi Jozefovi MurgaÅ¡ovi. V sú?asnosti žije v Bratislave.
Ján Majko, významný slovenský jaskyniar
Narodil sa 17. 9. 1900 v Dolnej Strede. Po skon?enà základného vzdelania v r. 1912 v Dolnej Strede pracoval ako po?nohospodársky robotnÃk už od dvanástich rokov. Po?as 1. sv. vojny bojoval na fronte pri Udine v Talianku. V rokoch 1923 – 1936 bol prÃsluÅ¡nÃkom pohrani?nej stráže. Práve v tomto ?ase (r. 1926) objavil jasky?u Domica. Neskôr sa zaslúžil o objavy viacerých archeologických a paleontologických nálezov v slovenských jaskyniach.
V 50. rokoch 20. storo?ia sa spolu s Dr. Jurajom Bártom a Deziderom Horvátom zaslúžil o výskum náhodne objavených jaský? v blÃzkosti nitrianskej kalvárie - Jaskyne v Stra?ej ceste dlhej asi 50 m a Jaskyne pod vrcholom Kalvárie. Po ?om je pomenovaná najvä?Å¡ia sie? v jaskyni Domica i jedna z hlavných ulÃc v Dolnej Strede. Zomrel v Trnave 29. 12. 1985. Pochovaný je na cintorÃne v Dolnej Strede.
Prof. MUDr. Miroslav Danaj CSc., chirurg a univerzitný pedagóg
Lýdia BorÃková, akademická maliarka
Vojtech Mihálik, básnik a spisovate?
Å portovci
Kamil MajernÃk, prvoligový futbalista a tréner
Štefan Pšenko, prvoligový futbalista
František Rapan, prvoligový futbalista
↑
A+
A-