Pred časom som sa na stretnutí pýtal snúbencov jednoduchú otázku, či si myslia, že Boh môže odpustiť všetky hriechy. Bol som prekvapený keď sa šesť mladých ľudí rozdelilo na dva tábory.

Pri mladých ľuďoch si vždy uvedomím že láska, odpustenie, pomsta, závisť a veci s tým spojené sú veľmi aktuálne aj v našich časoch. Denno denne sa stretávame s mnohými príležitosťami k odpusteniu. Vtedy keď nám ktosi povie nevhodné slovo, keď zistíme že kolega ma väčšiu výplatu za menší výkon, keď si spomenieme na staré krivdy spred rokov. Čas pôstu, ktorý je prípravou na kresťanské slávenie zmŕtvychvstania Pána – Veľkej noci je výbornou príležitosťou na rozdávanie a prijímanie odpustenia. Keď za Kristom prichádzajú apoštoli a pýtajú sa koľko krát má človek odpustiť, tak Kristus odpovedá Petrovi „hovorím ti, nie sedem krát, ale sedemdesiat sedem krát“ Toto symbolické číslo značí, že máme odpustiť vždy a za každých okolností. Veď akým právom by sme očakávali odpustenie od Boha, ale i od ľudí, ak by sme my nechceli darovať odpustenie. Veď v samotnej modlitbe Otčenáš sa denne modlíme: „odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom...“ Neustávajúce rodinné problémy, nekonečné susedské spory, alebo spoločenská situácia plná neporozumenia sú dôkazom, že odpustiť máme my ľudia na Slovensku stále obrovský problém. Odpustenie má tri základné vzťahy. Odpustenie Bohu. Jeho často viníme za to, čo sa deje v našom živote a myslíme si že choroba, bolesť..., ktoré dopustil sú jeho trest a nepochopenie. Aj jemu, Bohu, máme občas čo odpúšťať a snažiť sa ho pochopiť. Odpustenie sebe. Neraz sa v našom okolí objaví človek, čo sa stále obviňuje z vecí, v ktorých skutočne zlyhal a nevie si to roky odpustiť. Mohol som urobiť to či ono, aby sa čosi nestalo... Áno mohol, ale Boh ťa má rád aj keď si zlyhal. No a napokon spomínané odpustenie voči ľuďom, ktorí nám ublížili svojimi slovami, skutkom alebo možno postojmi neprijatia našich odlišností od iných. Tu, zdá sa, máme denne nekonečne veľa príležitosti doma, ak nás denne ktosi ponižuje či uráža, pri nakupovaní ak nás sebavedomá pani bez slova predbehne v rade do pokladne, alebo na cestách ak vidíme, že ktosi jazdí autom proti slušnosti... Na to všetko však treba pokoru. Toto slovíčko sa stalo bohužiaľ v ostatnom čase nemoderné, zastaralé a nepotrebné. Avšak iba pokorný človek je objektívny, vďaka čomu môže prechovávať úctu a porozumenie k iným a tak i ľahšie odpúšťať. Boh je najviac silný a najviac pokorný. Veľká osobnosť stredoveku svätý Tomáš Akvinský hovorí, že najväčším prejavom Božej všemohúcnosti je, že Boh dokáže odpúšťať. Inými slovami, že veľkosť Boha sa prejavuje v schopnosti odpúšťať. Mohli by sme pokračovať a povedať, že veľkosť človeka je takisto v jeho schopnosti prijať a darovať odpustenie. S blížiacimi sa dňami radostnej oslavy víťazstva Krista nad zlobou sveta vám prajem, aby radosť z odpustenia bola pre vás novou silou.
Mgr. Peter Mikula, farár