22.2. Katedra sv. Petra, apoštola - sviatok
Sv. omša o 17:00,
oznamy

DNES

patr�n farnosti

 
Sv. JAKUB STARŠÍ

Apoštol, sviatok 25. júla (zomrel okolo roku 42?)

Svätý Jakub Starší, syn galilejského rybára Zebedeja, bol starším bratom apoštola Jána. Prívlastok "Starší" bol použitý na odlišenie od apoštola Jakuba "Mladšího", príbuzného Ježiša. Matka Jakuba Staršieho a Jána sa volala Salome a patrila medzi ženy, ktoré sprevádzali Ježiša, pomáhali mu, neopustili ho ani pri ukrižovaní a boli svedkami jeho zmŕtvychvstania.

Jakub Starší bol popredným apoštolom. Biblické zoznamy apoštolov ho uvádzajú na druhom (Mk 3,17) alebo na treťom mieste (Mt 10,3; Lk 6,14; Sk 1,13). S Petrom a Jánom tvoril trojicu apoštolov, ktorých Ježiš vyberal pri osobitných udalostiach: pri premenení na hore Tábor (Mt 17,1; Mk 9,2; Lk 9,28), pri uzdravení Petrovej testiny (Mk 1,29), pri vzkriesení Jairovej dcéry (Mk 5,37; Lk 8,51), pri smrteľnej úzkosti v Getsemanskej záhrade (Mt 26,37; Mk 14,33).

Pred povolaním za apoštola Jakub vykonával rybárske remeslo spolu so svojím otcom Zebedejom a bratom Jánom na Genezaretskom jazere. Pravdepodobne rybárčili vo veľkom rozsahu, lebo evanjelium spomína, že mali aj najatých pomocníkov (por. Mk 1,20). Spolu so Šimonom-Petrom a jeho bratom Ondrejom tvorili akýsi rybársky kolektív (por. Lk 5,7.10). O Jakubovi nie je známe, že by bol medzi učeníkmi Jána Krstiteľa ako jeho mladší brat a Šimonov brat Ondrej. No keď ho Ježiš i s bratom Jánom povolal, obaja opustili otca i loďku a nasledovali ho. Stalo sa to pravdepodobne po zázračnom rybolove, o ktorom hovorí Lukášovo evanjelium (Lk 5,1-11).

Evanjelium prezrádza aj niektoré menej pôvabné vlastnosti Jakuba a s ním aj jeho mladšieho brata. V Lukášovom evanjeliu čítame, ako obaja reagovali na nepohostinnosť Samaritánov. Pýtali sa svojho Učiteľa: "Pane, chceš, aby sme povedali: 'Nech zostúpi oheň z neba a zničí ich?'" Ale on ich za to pokarhal (por. Lk 9,52-56). Pre svoju vášnivú povahu im dal Ježiš meno "Boanerges," čo v preklade znamená "Synovia hromu" (Mk 3,17).

Veľmi dobre sa dá chápať, že Jakubovi a Jánovi pripísali prejavy Ježišovej dôvery. Horšie však bolo, že sa začali vyvyšovať nad ostatných apoštolov. Ich sebavedomie začalo až tak ďaleko, že žiadali Ježiša, aby im vo svojej sláve rezervoval najčestnejšie miesta. Možno na nich v tomto smere pôsobila ich matka Salome, ktorá - ako každá normálna starostlivá matka - chcela zabezpečiť svojim synom čo najlepšiu budúcnosť. Tak sa dá ľahšie chápať udalosť, o ktorej hovorí Matúšovo evanjelium: "Vtedy k nemu prišla matka Zebedejovcov so svojimi synmi, poklonila sa mu a prosila ho o niečo. On sa jej opýtal: 'Čo si prajete?' Odpovedala mu: 'Rozkáž, aby tito moji synovia sedeli s tebou v tvojom kráľovstve jeden na pravej a druhý na ľavej strane!' Ale Ježiš jej povedal: 'Neviete, o čo žiadate. Či môžete piť kalich, ktorý mám ja piť?' Odpovedali mu: 'Môžeme.' Povedal im: 'Z môjho kalicha budete piť, ale dať niekomu sedieť po mojej pravej alebo ľavej strane nie je v mojej moci; to patrí tým, ktorým to určil môj Otec.'" (Mt 20,20-23). Je prirodzené, že ostatných apoštolov pobúrilo počínanie Zebedejovcov. Hrozila vážna roztržka. Ježiš musel zasiahnuť. Keďže však vedel, že nikto z jeho učeníkov nie je bez pokušenia vyvyšovať sa nad iných, na všetkých sa obrátil miernymi, ale veľmi významnými slovami: "Viete, že panovníci tvrdo vládnu nad národmi a mocnári im dávajú cítiť svoju moc. Medzi vami to tak nebude. Ale kto sa chce stať medzi vami popredným, nech sa stane

 vaším služobníkom!" (Mt 20,24-26).

Apoštol Jakub Starší možno netušil, že mu Božia prozreteľnosť ponúkne tak skoro kalich, z ktorého bol ochotný piť. Po Ježišovom vystúpení do neba sa spolu s ostatnými apoštolmi zdržiaval v Jeruzaleme. Spolu s nimi prijal Ducha Svätého a zúčastnil sa na organizovaní prvej kresťanskej obce. Nemáme žiadny spoľahlivý dôkaz o tom, že by podnikol nejakú apoštolskú cestu, ako o tom hovoria legendy.

V roku 40 - 41 prevzal vládu nad Palestínou vnuk Herodesa Veľkého - Herodes Agripa I. Ten sa okrem iného chcel zavdačiť Židom tým, že začal prenasledovať vedúce osobnosti mladej Cirkvi. A práve Jakub Starší mal tú česť, že ako prvý z apoštolov bol uväznený a popravený. Sťal ho mečom. Stalo sa to niekedy v rokoch 42 - 44.

Podľa starej tradície, ktorá sa však nedá potvrdiť hodnovernými historickými dokumentami, telesné pozostatky sv. Jakuba Staršieho sa ešte v rímskom období dostali do severozápadného Španielska, kde boli uložené v menšom mramorovom mauzóleu na mieste dnešnej veľkolepej svätyne v Santiagu de Compostela. V pohyblivom období sťahovania národov (5. - 7. storočie) a maurského vpádu (8. storočie) ostal hrob zabudnutý. Znovuobjavený bol až začiatkom 9. storočia. Španielski králi nad ním postavili najprv menší chrám. Terajšiu svätyňu vybudovali v rokoch 1075 - 1128. Neskôr chrám doplnili niektorými prístavbami.

Od 10. do 15. storočia sa stalo Santiago de Compostela cieľom púti z celej kresťanskej Európy. Tým sa zo Španielska rozšírila úcta k sv. Jakubovi i do iných krajín. Pri hlavných cestách, po ktorých chodili pútnici, vznikali bratstvá, útulky, nemocnice, kláštory a kostoly zasvätené sv. Jakubovi. Neskôr príliv zahraničných pútnikov poklesol, ale pre Španielov ostalo Santiago de Compostela i naďalej významným pútnickým miestom, ktoré je úzko späté s ich náboženskými a národnými dejinami.
A+
A-