Odpustenie II.
Odpustenie nie je často krát jednoduchou záležitosťou. Pocit krivdy človeka zasahuje v mnohých vrstvách. Preto spracovanie krivdy a odpustenie musí prebehnúť vo všetkých zasiahnutých úrovniach a oblastiach ľudského života.
Rýchle a lacné rady typu: „musíš ihneď odpustiť“ , „zabudni na to“ , „čas lieči všetky rany“ sú neúčinné a k skutočnému odpusteniu vedú len zriedka. Vyrovnanie sa s krivdou, odpustenie a uzdravenie je dynamickou záležitosťou, ktorá potrebuje svoj čas.
Kroky na ceste odpustenia
Odpustenie je procesom, ktorého motívom je skôr rozhodnutie, ako pocity. Na počiatku tohoto procesu je dobré uvedomiť si svoju hodnotu ako človeka aj ako Božieho dieťaťa a pripomenúť si, že aj keď sa cítime nemilovaný a nedocenený, Božia láska k nám trvá. V Bohu je naša bezpečnosť aj význam.
Priznať si pociťovanú krivdu, negatívne emócie a svoje zranenia. Priznať si, že mi vzniknutá situácia vadí a že ma bolí. Priznať si, že mám problémy odpustiť a že možno vinníkovi neprajem rozhodne nič dobré. V tejto prvej fáze je treba pred sebou svoje pocity nepotlačovať a nič si nenahováraťPomenovať svoje pocity. Táto fáza môže byť pre mnohých dôležitá. Je dobré nájsť si dôveryhodného partnera, pred ktorým môžeme svoje pocity slovne formulovať. Môže nim byť niekto blízky, náš spovedník, ale aj Boh. Dôležité je, aby v tomto kroku nebol človek sám. Mohol by totiž upadnúť do pasce sebaľútosti, ktorá človeka uzatvára a znemožňuje jeho rozvoj.
Pozrieť sa na krivdu nezaujato z iného uhlu, nadhľadu, či odstupu. Pripustiť si, že vzniknutá situácia môže mať aj iné hľadiská ako tie, ktoré vidíme našim uhlom pohľadu. Uvedomiť si, že ukrivdenie je obecnou ľudskou záležitosťou.
Snažiť sa pochopiť toho, kto nám ublížil. Možno, že dotyčný človek nejedná vedome zle. Jeho jednanie možno ovplyvňuje jeho podvedomie a zlé skúsenosti. Ľudia často jednajú zle, pretože ani inak nevedia. Aj Ježiš sa na kríži modlil:
Rozhodnúť sa neškodiť a zriecť sa pomsty. Nepriať, ani nepôsobiť vinníkovi zlo. Rozhodnúť sa ho prijať ako človeka, bez ohľadu na jeho vinu. Nehovoriť o ňom zle pred ľudmi.Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.LK 23,34
Keď človek odpustí, neznamená to, že k druhému musí okamžite pociťovať kladné city. Odpustenie je niekedy (väčšinou) dlhší proces...
Buďte k sebe navzájom láskaví a milosrdní, navzájom si odpúšťajte, ako aj vám odpustil Boh v Kristovi! EF 4,32
Autor: Pastoračné středisko, Thákurova 3, Praha 6; www.vira.cz
Preložené s pomocou Veroniky Kurbelovej :)